Preskočiť na obsah

Otis Laubert

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Otis Laubert
slovenský výtvarník
Otis Laubert
Narodenie8. január 1946 (78 rokov)
Valaská, Česko-Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Otis Laubert
Otis Laubert – Zbohatlík (1996)
Otis Laubert – Bycikel (1996)

Otis Laubert, vlastným menom Otto Laubert (* 8. január 1946, Valaská, Česko-Slovensko) je slovenský výtvarník, žijúci a tvoriaci v Bratislave.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 8. januára 1946 vo Valaskej pri Brezne. V rokoch 1961 – 1965 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave odbor rezbárstvo. Vystavoval v Mattress Factory v Pittsburghu, Slovenskej národnej galérii, Národní galerii v Prahe, Galérii Sonia Rosso v Toríne, Milano Flash Art Show, Pulse New York, Pulse Miami, Galérii 19, SPACE Gallery[1] a ďalších. Je držiteľom ceny nadácie Tatra banky za výtvarné umenie za rok 2015.[2]

Ťažiskovou umeleckou stratégiou Otisa Lauberta je stratégia zbierania. Zberateľstvo uňho funguje ako vrcholne individulána metóda uchopenia sveta, ktorá v sebe obsahuje celú škálu osobitej komunikácie s realitou. Od pasívneho pozorovania, ktoré spontanne prerastá do zaznamenávania a vyhľadávania materiálových stôp reality, až po ich systematické uchovávanie a obradné vystavovanie. Motívom tejto formy zberateľstva nie je hromadenie, ale vytváranie poriadku v zmysle Foucaultovho "vnútorného zákona, ktorý sa predkladá vo veciach." Proti vlastníckemu pudu stojí altruistická potreba ochraňovania, konzervovania, rekonštrukcie a recyklácie.

Z charakteru umelcovej tvorby môžeme dedukovať, že Laubert zberateľ existoval v latentnej podobe omnoho skôr, ako sa objavil Laubert výtvarník. Z tohto pohľadu je jeho zberateľstvo predovšetkým spôsob videnia sveta, z ktorého sa vygenerovala originálna výtvarná stratégia. Ak sa pozrieme na Laubertove zberateľstvo v širších historických súvislostiach, objavíme spriaznenosť jeho tvorby s ranou avantgardou 20. storočia, s Kurtom Schwittersom, Marcelom Duchampom, surealistickým nájdeným predmetom (objet trouvé), dadaistickým readymadom, s neskoršími princípmi hnutia Fluxus, neodadaizmu, pop-artu alebo nového realizmu a v perspektíve vzdialenejšej minulosti aj spriaznenosť s tradičným zberateľstvom, ktoré sa v európskom kontexte spája s obradným uchovávaním drahocenností najrôznejšieho charakteru od rarít a kuriozít cez umelecké predmety až k samotným umeleckým dielam. (Jana Geržová, 2000)

Samostatné výstavy [4]

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1979: Bratislava (trojrozmerné interpretácie, privátna výstava v autorovom byte na Moskovskej ul.)
  • 1981: Orlová (Dom kultúry)
  • 1983: Brno (Klub Křenová)
  • 1986: Praha (Klub na Chmelnici)
  • 1987: Brno (Nádvorie galérie mladých)
  • 1990: Bratislava (Galéria Palisády)
  • 1991: Budapešť (Knoll Galerie)
  • 1991: Amsterdam (Witzenhausen – Meijerink Galerie)
  • 1992: Viedeň (Knoll Galerie)
  • 1992: Bratislava (Sondy / Slovenská národná galéria)
  • 1992: Praha (Galéria V. Špálu)
  • 1992: Ostrava (Studio Della)
  • 1993: Nové Zámky (Galéria XC)
  • 1993: Chateauroux (Mimo rámca, Ocre d´Art)
  • 1994: Banská Bystrica (Témy / Štátna galéria Banská Bystrica)
  • 1994: Poprad (Témy / Popradská galéria)
  • 1995: Berlín (Modré "Pikasovo" obdobie / Galerie of Zwei)
  • 1995: Bratislava (Do všetkého strká ruky / Galéria Nova)
  • 1996: Nové Zámky (Zo série Mailart / Galéria umenia)
  • 1996: Brno (Frontálny útok na Benátky / Galéria Aspekt)
  • 1996: Trnava (Svetlo vecí / GJK – Synagóga – Centrum súčasného umenia)
  • 1996: Drážďany (Abeceda / Kunsthaus Raskolnikov)
  • 1996: Viedeň (Čo na seba / Kultur Kontakt)
  • 1997: Bratislava (Čo na seba / Galéria Tatrasoft)
  • 1998: Bratislava (Motýle – ty jsou ani netknuty / Galéria Tatrasoft)
  • 2001: Pred knihou, galéria Priestor, Bratislava, Slovensko
  • 2004: Fragmentálnosť sveta, F centrum, Bratislava, Slovensko
  • 2005: Na dvoch miestach, galéria Millenium, Praha, Česko
  • 2007: Vlajkonoš si zobral kartografku, Galéria umenia, Nové Zámky, Slovensko
  • 2007: Vlajkonoš si zobral kartografku, Slovenský inštitút, Berlín, Nemecko
  • 2008: Omrvinky z Knulpovej kapsy, Galéria P. M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš, Slovensko
  • 2008: Pulse art fair, Miami, USA
  • 2009: Pulse art fair, New York, USA
  • 2009: Nastenuvstúpenie kobercov, Kuvajt
  • 2009: Omrvinky z Knulpovej kapsy, Galéria M. A. Bazovského, Trenčín, Slovensko[5]
  • 2010: Zvláštny výber, Dom umenia, Bratislava, Slovensko (s Petrom Kalmusom)
  • 2011: Vlajky nad časťou zemegule, galéria Půda, Frýdek-Místek, Česko
  • 2011: Knihy sú hlavné, galéria 1499, Olomouc, Česko
  • 2011: Vlajky sú hlavné, galéria Langův dům, Český Těšín, Česko
  • 2011: Dvakrát Japonsko, F centrum, Bratislava, Slovensko
  • 2012: Odtiaľ pochádzam, Horehronské múzeum, Brezno, Slovensko

Múzeum Otisa Lauberta

[upraviť | upraviť zdroj]
Múzeum Otisa Lauberta v Bratislave

V roku 2015 vzniklo v Bratislave OTIS LAUBERT MUSEUM (Múzeum Otisa Lauberta).[6] Stála expozícia ponúka prierez tvorby Otisa Lauberta od menej známych 60. rokov po súčasnosť. Predstavuje časť tematických okruhov, ktorým sa dlhodobo venuje ako sú textil, fotografia, vlajky, mapy, interpretácie ako aj priestorové objekty. Návštevník múzea môže zhliadnuť jednu z najatraktívnejších expozícií u nás.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. http://priestor.crazycurators.org/index.php?Idx1=4&Idx2=1&Params%5Bid%5D=29&Params%5Bshow%5D=
  2. Cena Nadácie Tatra banky za umenie [online]. nadaciatatrabanky.sk, [cit. 2016-01-21]. Dostupné online.
  3. GERŽOVÁ, Jana. Otis Laubert. Bratislava : Profil, 2001. S. 12 – 14. ISBN 80-968283-1-2
  4. CV / Zoznam výstav [online]. otislaubertmuseum.com, [cit. 2016-01-21]. Dostupné online. Archivované 2016-01-26 z originálu.
  5. http://www.gmab.sk/o-galerii/vystavna-cinnost/vystavy-od-roku-2009/otis-laubert-omrvinky-z-knulpovej-kapsy.html?page_id=1702
  6. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-01-20]. Dostupné online. Archivované 2016-01-26 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]